POEZII ROMÂNEȘTI ÎN LIMBI STRĂINE:Cassian Maria SPIRIDON

 

AHAB

Ahaba nemrzí,

že more nemá konca

že búrka nemá konca

že ho už posádka neposlúcha

že má roztrhané vnútornosti

ustrnutú chrbticu a drevenú nohu

 

kým  MOBY DICK  jestvuje

nezáleží na tom,

že  celá loď  praská

že už potkany z lode ušli

– znamenie príšerných udalostí –

že sa všetci pobláznili

že je stále menej jedla

že dažde sú nemilosrdné

že ľudia stále strácajú silu

 

ZOPÁR ĽUDÍ

zopár ľudí bolo ochotných zomrieť

iní však takí neboli

iní neboli nijakovsky/ iní vôbec

 

zopár prstov/ mojich/ bolo pripravených

vyklať mi oči

iné zlomiť chrbát

iné už ani nechceli byť

iné sa prehrabúvali v mozgu/ ako v popole

 

zopár gramov olova je pripravených

vstúpiť mi do lebky

a iné čakajú, kým dostanú svoj prídel

iné robia čo môžu

 

zopár ciest vedie ku mne

sú vlnivé dokonalé

zopár ich vedie kamkoľvek

iné nevedú nikam

 

zopár zvonov zvoní mne

iné zvonia na dážď

iné zvonia na  raňajšie modlitby

iné budú zvoniť aj potom

 

Z BÚTĽAVY

s dôverou hovorím/ o

odraze tela v zrkadlách neba

ako v modlitbe

 

hovorím o smrti

pozorne/ pozorujúc/ srdce

život/chápaný ako potrebná

všednosť

 

ponad/pokojne prelieta vták

svetlom neba/ ako kŕč duše

v blažených vodách slobody

zopár mravcov cestuje po baganči

ako alexander macedónsky do indie

(dobyvateľsky a isté víťazstva a pretrvania)

 

za čerstvého rána/sedím

košeľa poletuje/ ako plachta na korábe

ktorý doplul do prístavu

neprestajne sám

(tam kde je srdce) načrtnutý/ mám červený kruh

 

OSAMELÁ BÁSEŇ

*

duša plače

ruka stíska spánok ako dravú zver

 

havran sa krúti okolo čela/ ozajstné čierne

znamenie/ na abstraktnom nebi

 

pšenica na poli Van Gogha

a oči zauzlené na žilách a tepnách

 

hodiny v bubienkoch srdca

volajú vešpery

 

vedel som preniknúť do globulárnej podstaty

(oka)

Pripravil som si nástroje na oslobodenie

(krvi)

– vyleštil som ich v pyramíde pod tlakom

hviezd –

 

*

v nebi ako aj na zemi

láska k blížnemu

apológia a diatriba v septuaginte

 

skala je zbavená reči

ako srdce strachu

lepšie chápem bolesť než/ samotu

života zo dňa na deň

som nemohúci/ ako dieťa

pred ústím nastávajúceho ohňa

METAFYZICKÁ BÁSEŇ

prepáčte mi že ešte žijem

že sa každé ráno/ osamote/

(rovnako unavený) zobudím

prepáčte mi že ešte dýcham a myslím

(veľká vec!  je tam toho)

a  ešte sa stále pohybujem vodami svetla

nosiac tôňu (popravde trocha osamelú)

prepáčte mi že ruším pokoj svojou ostrou

osamelosťou

ale občas je  ryk/ uprostred toľkého rezignovaného

šepkania/ omnoho vhodnejší

 

ozaj/ všetkých by nás mala zachrániť

rana z revolvera/ rozbitá fľaša

preflámovaná umrznutá noc

teraz/ keď mladosť opustili i srdce

myšlienky

keď sa láska zdá byť čírou náhodou

(všetko čo vieme i to čo netreba

je  lúpež a oheň/ v noci človeka)

 

teraz keď máš všetky odpovede v nábojnici

keď z ľadovcov zostali/ iba morény

na výskum

znetvorený zmysel pre skutočnosť/ ťa vedie

galériami noci

tam/ zopár mužov počúva

PIATA SÚTRA  alebo
PÁD  K ČERVENEJ

pamätaj

tak málo ti zo života zostane

len prechod/ pohyb pádu

kým máme noc a deň

a zvislé dažde/ ako mrakodrap

vlhký a sklenitý/ láskou opustený

jestvujem ako tôňa/ rozochvený

v pálivom období skúsenosti

vesmír v expanzii

keď nutkanie plakať

premáha smútok/ ale nie priveľmi

len aby ti duša nepraskla

len kým nebo ešte nie je červené

 

a nezistil si ešte to najrýchlejšie a najdrsnejšie slovo

 

budem musieť ísť vpred

ktovie koľko saltov mortale ma ešte čaká

– to nespočítam ja –

počúvam tečenie (krvi)

počujem ako láska plače a umiera

čo si už len povedať

osamelé srdcia (ničivé bolesti)

úsmev

a potom už nič

 

kto/ ti pred nohy

prestrie trávový koberec

snívajúci ako pstruh na slnku

(pochmúrny chodníček/ krok osamelého človeka)

podnikni čosi

v tomto múre štrbina/ výklenok na

voľné prúdenie dychu

(medzi chvíľkou a myšlienkou)

žiadajte vy lásky

poriadok hviezd/po takmer všetky noci

žiadajte podvojné poznanie a drsný život

(dvoch tiel)

ach! pamätaj

 

VOZ ČASU

počujem ako sa za mnou/po dlažbe kotúľajú

kolesá Voza

počujem ako sa zozadu valí Voz Času/

ustavične bližšie

prezrádzam ti známy šepot lásky

večný mam živého

o deviatej  hodine

krotko čakáš/ chvíľu

 

 

na nebi svetlé a smutné/ hviezdy

za chladnej noci počúvam ticho

na nič sú pazúry chladu

knižiská veľké/ múdre

v tom istom čase/ srdce

omnoho prázdnejšie

– ľudia hrdlačia a trpia pre koniec

ktorým je utrpenie odmenené –

čierna vdova si želá sprievod

svetla umu/ chladného a planetárneho

ranné dýky/ štiepia koleso

 

bolesť je bašta

sĺpik svätostánku/ celé priestranstvo príbytku

duše

obývané prachom mäsa

ako tráva

ako tráva ktorá nedokáže milovať

 

ďalej/

biela ríša hárku

 

STRIEĽAJTE

strieľajte páni/ strieľajte

stlačte kohútik

nečakajte aby sa zo mňa stal  duch

tôňa/ škvrna vo svetových dejinách

strieľajte kým som nažive a jasnej mysle

páni moji  nato sú:

zbrane/ skalný arzenál/ nato je

vystrelená salva/ slzy a listy

dokonalé telo

 

všetky náboje sveta sú odpálené

zostanú len slová

HOCIKTORÁ HODINA

kvet na hrudi

červ zamurovaný v slovách

pieseň/ priveľmi ľudský zvuk

kŕč Oceána

červená tôňa

Človek

 

keď som vyplnil 30 rokov

vek keď  mi popol

skamenel na jazyku

plával som purpurovým Oceánom/ holý

mladý telom i duchom

Človek

KEĎ PRÍDE ANJEL

nech príde kráľ Hnevu

a prezradí mi kde je koniec

kde je miesto v ktorom mi na veky

srdce a myseľ  ustrnú

 

nech príde/v čase keď sa zore

zbavujú spomienky noci/

stavajú dňu zlaté sĺpy

ako vánok  čo si na ženskú

hruď

 

nežne/ znáša/ strašne

senzuálny tlak

 

na deň Matky

nech príde Anjel Bolesti

aby mi polámal prst za prstom

ako sa odlamuje drevo/ z lúčov/

smútku

nech mi tlačia na oko/

pravé/ ľavé

tak ako sa ukladá

nostalgia

keď sa po pustej stepi/

nazbierajú kroky/

 

v posvätný deň

kto plače sám nad sebou plače

kto pozná svoju mieru

nie je len človekom  miery

 

v deň tej ktorej už nieto

píšem so zlomeným srdcom a stuhnutou rukou

knihu dokonalého smútku

priamo na napnutú pokožku duše

poriadne naostreným perom

namočeným v  bublavej krvi

ako prameň keď nadíde ráno

 

na deň Matky prišiel Abaddon

Traducere de DAGMAR MÁRIA ANOCA