divoké ohavnosti detstva

 

„Kdekoľvek som chodil, básnik šiel predo mnou.”

(Freud)

už v rozprávkovom veku

sotva som ušiel z babkinho náručia

a zbavil sa nudných drevených hračiek

koní z kukuričných šúľkov

rozľahlej panónskej nížiny

vymyslel som prvé ohavnosti:

učil som kačiatka plávať pod vodou

v drevenom studničnom vedre pokým sa nezadusili

ukameňoval som potulných dedinských psov

rozcapartil som hrôzostrašné hady po kanáloch

neďaleko mláky, kde som sa naučil zhlobiť plť

zaživa som pochoval spolu s dedom čerstvo vrhnuté

mačience

ja som za rohy pridržiaval veľkonočné jahniatko

(jeho oči ma ešte aj teraz prenasledujú vo farebných snoch

ako sa ich usilujem vrátiť na miesto)

ja som vidlami ubil psa, ktorý

mi roztrhal obočie

ja som mučil starú kobylu jazdou po burine

a bodliačí

ja som bol fascinovaný podpálenou slamou, ktorú napokon v potutvári

uhasili susedia,

ja som objavil celý vzrušený s ostatnými rovesníkmi zašitými kdesi v kúte

postavený úd

pokým mi raz dievča v meste neukázalo na čo to vlastne slúži

aj ja som pocítil horkastú príchuť prvých cigariet

šlohnutých z dedovej izby

aj ja som púšťal šarkanov

aj ja som sa pobil s priateľmi, dohrýzol ich chutné telo

aj ja som rozfúkal páperie púpavy na všetky štyri strany

svojho písania

aj ja som porozbíjal hlavy a zlomil si ľavú ruku

aj ja som sa prekoprcol keď ma na paši rohom prestrčila krava

aj ja som si až po kosť prerezal prst čepeľou svojho prvého vreckového

nožíka vo forme ryby

aj ja som potajomky sliedil po dospelých ako sa zmietajú

jeden druhému v náručí

aj ja som počúval susedovo rozprávanie ako vo vojne preklal

dvoch Rusov

aj ja som pocítil ako chutí vražda keď som vrazil nôž

do srdca brava

aj ja som pobehoval za imaginárnymi nepriateľmi po kopcoch v Radne

aj ja som bol pripravený vraždiť a znásilňovať zarovno s hrdinami

amerických filmov

aj ja som beštia ako vy všetci, ktorí sa ma pokúšate

udusiť vašimi utkvelými myšlienkami

vynášajúc na dražbu moje detstvo

aj ja si môžem podvedomie premietnuť až do oblakov

pri nohách stvoriteľa

aj ja som uhnietený z toho istého cesta predstáv

ktoré sa rozpŕchajú a rezorbujú v terajšej chvíli

v tejto chvíli, keď nemám žiadne iné želanie

len znova všetko pekne začať od počiatku

s tými istými rodičmi, s tými istými učiteľmi

ale s inými hriechmi.

(4.11.’05)

 

Námestie zmierenia

kráčam po mäkkom koberci

sveta

prevráteného hore nohami.

 

akoby vaječníky

posvätnej kravy.

 

známky života

v noci bolo tak krásne počuť kuvika

na streche župnej nemocnice

až sa mi chcelo vystúpiť

po lúčoch mesiaca

ako majster štetca

alebo ako striga z ruských bájí

a dovŕšiť pastel noci

pre všetkých nenapraviteľných snilkov.

 

na druhý deň sa v novinách písalo

že v neďalekej márnici sa prebrala

žena.

podarilo sa jej tváriť sa, že je nebohá,

ibaže potom takmer od strachu zomrela

medzi dokrájanými mŕtvolami.

 

Versiunea în limba slovacă de DAGMAR MARIA ANOCA